PSEUDOTVŮRCI VELICE PILNĚ PŘIPRAVUJÍ PLNOST NEGATIVNÍHO STAVU

EÚ je v slepej uličke. Musí sa vrátiť, tvrdia odborníci

29.10.2008

V čase, keď vo svete zúri finančná kríza, sa mnohí odvolávajú na to, že Európska únia (EÚ) by bola akcieschopnejšia, ak by platila Lisabonská zmluva.

V Bratislave sa konala konferencia, na ktorej odborníci na ekonomiku tvrdili presný opak. Najmä pre malé štáty by bola podľa nich reformná zmluva nevýhodná.

V súčasnosti je situácia Lisabonskej zmluvy patová. Nikto nevie, ktoré riešenia by mohli byť úspešné. Nikto nevie zodpovedať otázku, ako obísť rozhodnutie írskych voličov tak, aby sa nedalo hovoriť o politickom podvode.

Íri pritom nie sú jediní, ktorí odmietli reformné snahy lídrov EÚ. V minulosti referendami pochovali Európsku ústavnú zmluvu Holanďania a Francúzi. Lisabonská zmluva sa pritom od svojej predchodkyne líši iba minimálne.

"S demokraciou v EÚ nie je niečo v poriadku. Z právneho hľadiska úplne nezmyselne pokračovala ratifikácia napriek odmietnutiu zmluvy Írmi," uviedol v diskusii počas konferencie Konzervatívneho inštitútu riaditeľ Centra pro ekonomiku a politiku Petr Mach.

Demokratizačné skraty potvrdzujú podľa Macha aj výroky komisárky pre propagandu Margot Wallströmovej, ktorá krátko po írskom verdikte vyhlásila, že "írske referendum sa týkalo lisabonskej zmluvy iba málo. Hlavným dôvodom írskeho nie bol nedostatok informácií. Írske nie berme ako reakciu, nie ako rozhodnutie. Musíme dať dohromady peniaze a urobiť efektívnu kampaň."

Bližší a rozsáhlejší informace k tomuto tématu najdete na webu www.stahuje-cely-svet.cz .

Zbohom EÚ?

Euroskeptici vyčítajú zástancom Lisabonskej zmluvy viacero sporných bodov, ako je napríklad centralizácia moci, znižovanie váhy hlasu malých krajín a možnosť Bruselu uzurpovať si na základe predkladanej zmluvy zásadné právomoci.

Navyše sa podľa účastníkov diskusie stane členstvo v EÚ pre nové členské krajiny po čase nevýhodné, keďže im vyschnú eurofondy a do únie už budú finančne iba prispievať. Vystúpenie z EÚ by preto podľa nich bolo výhodnejšie.

"Jedna vec je hlasovať proti vstupu a druhá je hlasovanie o vstúpení. Ak by sme v súčasnosti otvárali otázku výstupu z EÚ, považovali by nás za bláznov. Som ale presvedčený, že mimo únie by sa nám žilo lepšie," konštatoval Mach.

Návrat pred Maastricht

Kritiky na adresu EÚ odznelo na konferencii neúrekom. Zákonite preto prišla otázka, kam by mala únia smerovať.

"Rozhodne by nemala stáť na mieste, mala by sa vrátiť nazad k začiatkom integrácie. Únia by mala byť voľným združením suverénnych štátov, ktoré by spolupracovali vo veciach, ktoré by považovali za správne. Mali by mať možnosť vybrať si, či chcú v konkrétnych problematikách spolupracovať," prezentoval svoju víziu riaditeľ Konzervatívneho inštitútu Ondrej Dostál.

Únia by si podľa Dostála mala dať aj regulačný "pohov". "EÚ by nemala byť zdrojom mnohých regulácií, ktoré spútavajú hospodárstva v členských krajinách. Mala by rozhodovať iba o nevyhnutných záležitostiach. Rozhodnutia by mali byť prijímané na základe konsenzov, ktoré by odobrili všetky zúčastnené krajiny. Nemalo by sa rozhodovať autonómne," dodal.

Na jeho stanovisko nadviazal Mach, ktorý zdôraznil dobrovoľný charakter integrácie. "Ak by bola možnosť EÚ reformovať a niektoré právomoci jej vziať a niektoré regulácie zrušiť, tak by som bol za to, aby únia smerovala niekam tam, kde bola ešte pred rokom 1993, keď ešte neplatila Maastrichtská zmluva," uviedol.

Mach ďalej povedal, že by mu neprekážala viacrýchlostná Európa. "Nemám nič proti tomu, aby si krajiny, ktoré chcú, robili spoločnú politiku. Ak chce niekto euro, spoločnú daňovú alebo zahraničnú politiku, nech sa páči. Ale nemali by k tomu byť nútené aj ostatné krajiny," tvrdí.

Ratifikačné komplikácie

Ratifikácia Lisabonskej zmluvy v regióne strednej Európy neprebiehala hladko. Výnimkou bolo len Maďarsko, ktoré ako prvá krajina EÚ ratifikovala zmluvu v parlamente.

Zákonodarný zbor sa ale pýšil tým, že schválili dokument, ktorému mnohí poslanci nerozumeli a ktorý dovtedy ani nepreložili do maďarčiny.

Poľsko ani Česká republika doposiaľ neukončili ratifikačný proces. V Česku zamrzol na ústavnom súde. Česká ústava je podľa Macha v rozpore s Lisabonskou zmluvou. Ďalej bude ratifikáciu pravdepodobne zdržovať aj prezident Klaus.

V Poľsku zas schvaľovanie zmluvy stroskotalo na podpise prezidenta Lecha Kaczynského. Poľský prezident najskôr avizoval, že zmluve už nebude stáť v ceste tak ako počas predchádzajúcich dohôd a rokovaní o jej obsahu.

Po írskom referende však Kaczynski, keď už zmluva prešla oboma komorami poľského sejmu, zmenil rétoriku a odmietol pridať svoj autogram pod "reformný" dokument.

Ratifikačný proces na Slovensku bol špecifický, keď opozícia podmieňovala zahlasovanie za zmluvu tlačovým zákonom. Tá napokon prešla vďaka podpore SMK, čo rozhádalo opozíciu.

"Fico sa vyhrážal predčasnými voľbami ak paradoxne krachne niečo, čo nezaujíma občanov ani politické elity," hodnotil situáciu Dostál.

Nepáčila sa mu ani servilnosť vlády voči obsahu zmluvy. "Bolo zvláštne, ako laxne sa slovenská vláda stavala k tomuto dokumentu. Akoby Slovensko nemalo vo vzťahu k EÚ žiadne pripomienky, akoby vo vláde absentovali akékoľvek predstavy o fungovaní únie," dodal.

Schvaľovanie Lisabonskej zmluvy doposiaľ neukončilo ani Nemecko, Švédsko a Fínsko. V Nemecku čaká prezident s podpisom na verdikt Ústavného súdu. Vo Fínsku sa zas k záležitosti musí vyjadriť parlament autonómnej provincie Aland.

7000 stran textů a 5000 obrázků o Vesmírných lidech Sil Světla najdete zde: